PÚTAVÁ KNIHA O SMRTI

Aktuality.sk, 26. 1. 2015

Západná civilizácia je pripravená na život, ale nie na smrť. Atul Gawande sa vo svojej knihe (Smrteľnosť, preložila Jana Jurečková, Slovart 2015) nevyhýba bolestivým témam. Pútavá, úprimná a ľudsky citlivá kniha ukazuje, že najvyšším cieľom nie je dobrá smrť, ale dobrý život – až do samého konca.

Moderné prežívanie smrteľnosti

Atul Gawande je chirurg, pravidelne prispieva do časopisu The New Yorker a vyučuje na lekárskych fakultách. Získal niekoľko ocenení za popularizáciu vedy. Vedie stredisko Ariadne Labs zamerané na poskytnutie lepšej zdravotnej starostlivosti v rozhodujúcich momentoch ľudského života.

Zaujíma sa aj o zvýšenie bezpečnosti chirurgických zákrokov na celom svete. Hneď v úvode priznáva, že na lekárskej fakulte sa dostal k mnohým užitočným informáciám, ale žiadna sa netýkala ľudskej smrteľnosti. V učebniciach nebolo o starnutí, chradnutí či umieraní ani slovo.

Všetci to vnímali tak, že lekárska fakulta ich má naučiť život zachraňovať, nie starať sa o jeho zánik. Postupne však z vlastnej praxe (a vďaka pacientov, ale i svojich najbližších) pochopil, že nie je pripravený im pomôcť v najzásadnejších chvíľach.

Ľudia žijú dlhšie a lepšie ako kedykoľvek predtým. Ešte v roku 1945 väčšina ľudí zomierala doma. V osemdesiatich rokoch to už bolo len 17 percent. Starosti spojené so starnutím a smrťou sa presunuli do nemocníc a opatrovateľských ústavov.

Táto kniha je o modernom prežívaní smrteľnosti – o tom, aké je to byť bytosťami, ktoré starnú a umierajú. Ako vedec a spisovateľ dúfa, že poodhrnie závoj a pozrie sa na veci zblízka. Tak sa mu podarí pochopiť, čo je najmätúcejšie, najzvláštnejšie a najznepokojivejšie.

Rešpekt k dôstojnosti zomierajúcich

Gawande volá po rešpekte k starým a zomierajúcim. Nie sú figúrky, s ktorými majú ostatní posúvať. Majú vlastnú dôstojnosť a vážnosť. Každý musí rešpektovať ich priania. Tak sa finále života zmení z trýznivého osamelého trápenia na naozaj krásny záver pozemskej existencie.

V jednom momente prichádza čas, keď je potrebné nechať človeka ísť. Nie z nepriateľstva, ale naopak – v záujme lásky k nemu. Nemá zmysel vyhýbať sa náročným rozhovorom a skrývať pravdu. Lekári nemajú byť profesionálnymi klamármi, ale sprievodcami na ceste. Ich úlohou je poskytnúť pacientom informácie a nechať im možnosť slobodnej voľby.

Autor tejto knihy nepíše na základe akademických výskumov a toho, čo prečítal. Mnoho priestoru venuje príbehu svojho otca, ktorý sa pred jeho očami z uznávaného lekára postupne menil na starca, čo potrebuje pomoc a opateru.

Smrteľnosť je čítanie pre citlivých a pozorných ľudí. Je to zdroj skutočného humanizmu a pravdy. Táto kniha nemá čitateľa deprimovať, ale posilniť ho na ceste k poslednej plavbe na druhú stranu rieky.